Stavberg

Škodliviny zo stavebných materiálov

 “Poznanie vždy zaostáva za skutočnosťou a normy vždy zaostávajú za poznaním.“

Minulosť – tradičné stavebné materiály (drevo, kameň, tehla, hlina)

Súčasnosť – materiály s vysokým podielom chemických látok (lepidla, pojidla, nátery, laky)

Na výrobu stavebných hmôt sa v súčasnosti používa približne 60 000 rôznych látok a pred použitím sa len nepatrná časť podrobuje testom zameraným na ich vplyv na zdravie užívateľov a vplyv na životné prostredie.

Najosvedčenejšími stavebnými látkami sú materiály prírodného pôvodu (drevo, prírodné vláknité materiály, hlina, kameň) a výrobky z nich bez zdraviu škodlivých prímesí.

Výrobky z minerálnych materiálov ako tehla vápno sadra alebo betónové tvarovky zaťažujú vnútornú klímu budov len minimálnou mierou.

Mnohé stavebné látky , ktoré sa postupom času ukázali ako zdraviu škodlivé (azbest, rádioaktívne tvarovky, škvary, dielce s vysokým obsahom formaldehydu), sa medzičasom vyradili zo stavebného procesu.

Najproblematickejšími hmotami sú stavebné materiály na baze plastov a umelých živíc (syntetické lepidlá, farby, laky, podlahové krytiny, ...), ktoré po montáži dlhodobo vylučujú množstvo prchavých látok potrebných pri ich výrobe (rozpúšťadlá, zmäkčovadlá, niektoré prípravky na ochranu dreva, a pod.).

Niektoré druhy trosiek, škvár, úletových popolčekov, odpodovej priemyselnej sadry, separovaných kalov a odpadov pri ťažbe rúd, u nás ešte stále používaných na výrobu stavebných materiálov pod zavádzajúcim pojmom „materiálového zhodnocovania priemyselného a energetického odpadu“ môžu byť problematické v súvislosti s ich zvýšeným rádioaktívnym vyžarovaním, čo sa týka aj niektorých druhov prírodných kameňov (napr. žuly, tufu, pemzy), fosfátových sadier a glazúr. Výsledná rádioaktivita stavebnej látky je závislá od rádioaktivity východiskových surovín.

Zdroj: Eugen Nagy – Nízkoenergetický ekologický dom