– je elektromagnetické žiarenie ktoré je škodlivé pre ľudský organizmus.
Škodlivosť bola dokázaná mnohými výskumami a šťudiami.
Viac info napr.:
Slovo odborníka:
doc. Ing. Karol Kováč, PhD., z Ústavu elektrotechniky FEI STU v Bratislave.
Mobilný telefón, wi-fi, ale aj záchranárske vysielačky či umelé osvetlenie. Uľahčujú nám život, zároveň nás bombardujú elektromagnetickým smogom. Padajú nám z neho vlasy, bolí hlava, sužuje nás depresia a nervozita?
Keď sa Andrea s rodinou presťahovala do nového domu, syn sa začal sťažovať, že nemôže spávať, býva unavený, bolia ho hlava a oči.
„Nechápala som to, lebo Marcel veľa športuje, všade chodí pešo a celkovo je zdravý. Mimo domu ťažkosti nemá. Pátrala som po možnej príčine a zbadala som, že z balkóna izby má výhľad priamo na antény mobilného operátora.Pred dvoma rokmi ich nainštalovali na výškový dom, vzdialený od nášho asi kilometer. Okrem toho má na úrovni hlavy z jednej strany postele zásuvku na počítač, z druhej strany stenu kúpeľne, v ktorej stojí plynový kotol, takisto nonstop zapojený do elektriny.“
Andrea rozmýšľa, či synove zdravotné problémy nemá na svedomí práve elektrosmog, ktorý je v jeho izbe asi intenzívnejší než v iných miestnostiach domu:
„Tento rok nám tiež z ničoho nič uprostred leta opadalo lístie z paviniča. Nenašli sme žiadne škodce, ktoré by to mohli spôsobiť. V článkoch o negatívnych účinkoch elektromagnetického žiarenia som sa dočítala, že pôsobia nielen na ľudské zdravie, ale aj na rastliny a zvieratá. Žeby to bol náš prípad?“
NIE JE TO VÝMYSEL
Je elektrosmog mýtus alebo realita?
„Elektromagnetický smog skutočne existuje, ale je to skôr mediálny ako odborný výraz,“ vysvetľuje doc. Ing. Karol Kováč, PhD., z Ústavu elektrotechniky FEI STU v Bratislave.
„Ide o elektromagnetické žiarenie, pre ktoré platia iné fyzikálne zákony ako pre skutočný smog, teda dymový oblak plný exhalátov.Po prvé, najintenzívnejšie je pri zdroji, so vzdialenosťou jeho intenzita klesá. Po druhé, pôsobí len vtedy, keď je jeho zdroj, teda elektrický prístroj alebo zariadenie v prevádzke. Napätie medzi dvomi vodičmi totiž vytvára elektrické pole a prúd, ktorý týmito vodičmi preteká, vytvára magnetické pole.Len čo prístroj odpojíte od elektriny, prestane do svojho okolia vyžarovať elektromagnetické vlny.“
Netýka sa to len televízora, počítača či holiaceho strojčeka, ale aj – a najmä – prístrojov, ktoré fungujú bez káblov, napríklad mobilného telefónu:
„Vytvára elektromagnetické pole vo svojom okolí, ale len keď telefonujete.Žiarenie je najintenzívnejšie, keď sa prihlasuje k bázovej stanici, vzdialenej jeden až dva kilometre. Prejavuje sa to typickým chrapčaním v rádiu, ak sa nachádza v blízkosti telefónu.“
NEPRIRODZENÉ ŽIARENIE
Elektrosmog vzniká pri výrobe, prenose a spotrebe elektrickej energie. Jeho zdrojom sú elektrické spotrebiče a prístroje v prevádzke. Je umelý, pretože ho vyžarujú zariadenia vyrobené človekom, a je všade okolo nás – v domácnostiach, kanceláriách, vonku.
Zdrojom nízkofrekvenčného elektromagnetického poľa je napríklad vedenie vysokého napätia, vonkajšie a vnútorné elektrické rozvody, električková a železničná trať, elektrické bytové hodiny, ohrievače, ale aj domáce spotrebiče ako chladnička či práčka.
Vyžaruje ho aj hifi veža, rádiobudík, DVD prehrávač, televízor, počítač, modem, skener či žiarivkové osvetlenie, aj úsporné. Vysokofrekvenčné elektromagnetické žiarenie šíria televízne a rozhlasové vysielače, satelity, vysielačky, radary, mobilné telefóny, babyfóny, bezšnúrový telefón, wi-fi či bluetooth. V prírode existuje aj prirodzené elektromagnetické žiarenie, ktorého zdrojom je zemský magnetizmus a Slnko.
„Ľudia a ostatné živé organizmy na Zemi si zvykli, že žijú v statickom jednosmernom poli.Vyvíjali sme sa v jeho podmienkach niekoľko miliónov rokov. Striedavé polia však vytvárame umelo a používame ich len približne dvesto rokov. Nedá sa predpokladať, že náš organizmus sa im ešte neprispôsobil a reaguje na ne oveľa citlivejšie,“ myslí si odborník.
Treba však dodať, že aj prirodzené slnečné žiarenie môže na nás pôsobiť negatívne. Je známe, že v dňoch slnečných erupcií sa zhoršuje zdravotný stav ľudí so srdcovo-cievnymi, neurologickými a tráviacimi ochoreniami.
SPÔSOBUJE RAKOVINU?
Od roku 1996 prebieha medzinárodný projekt WHO, ktorý hodnotí vplyv elektrosmogu na zdravie ľudí a životné prostredie. Niektorí vedci upozorňujú na škodlivý vplyv nízkofrekvenčného elektromagnetického žiarenia, no výsledky ich výskumov sú zatiaľ rozpačité.
Viac pozornosti sa venuje vysokofrekvenčným elektromagnetickým vlnám, mnohé štúdie totiž poukazujú na súvislosť medzi používaním mobilných telefónov a rakovinou mozgu. Medzinárodná komisia na ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP) tvrdí, že prekročenie prípustných hodnôt mikrovlnného žiarenia pri používaní mobilov môže spôsobovať rakovinové zmeny mozgových buniek.
Vedci sa jednoznačne zhodujú v názore, že elektromagnetické žiarenie prehrieva mozgové tkanivá. Či však patologicky vplýva na biochemické procesy v mozgu a spôsobuje nádory, to zatiaľ nedokázali.
Nezainteresovaní, teda výrobcami neplatení odborníci, uverejňujú čiastkové štúdie, ktoré provokujú v spoločnosti diskusiu na rôzne témy: Mobily poškodzujú mozog potkanov a mätú včely. Časté telefonovanie spôsobuje rakovinu mozgu. Elektrosmog je jedom pre hyperaktívne deti.
Zabíja wi-fi stromy? Na podobné vyhlásenia podráždene reagujú spoločnosti, vyrábajúce a predávajúce telekomunikačnú techniku. Ich protištúdie vždy sebaisto potvrdia, že elektromagnetické emisie z ich výrobkov sú také nízke, že používateľom mobilných telefónov či bezdrôtového internetu nehrozia. Na čej strane je teda pravda?
ÚNAVA, DEPRESIA, NEHODY
Jedno je isté
– ľudí, ktorí sú na elektromagnetický smog precitlivení, pribúda. Niektorí si intuitívne uvedomujú, že sú elektrosenzibilní, iní to netušia a príčiny svojich zdravotných problémov hľadajú inde. Elektrosenzibili najčastejšie trpia nešpecifickými symptómami
– dlhodobou únavou, nervozitou, depresiami, sklonom k samovraždám, ale aj bolesťami hlavy a očí, hučaním či pískaním v ušiach, poruchami spánku a biorytmu, znížením hladiny melatonínu, zvýšením hodnôt stresových hormónov, zníženou koncentráciou, zhoršovaním pamäti, zmenami srdcovej frekvencie a oslabovaním imunitného systému.
Dlhodobé pôsobenie elektrosmogu a stresu z neho vedie podľa týchto výskumov k neurologickým, metabolickým a genetickým zmenám v ľudskom tele. Zvyšuje sa riziko výskytu alzheimera, leukémie, neplodnosti, u detí riziko hyperaktivity a iných porúch správania. Patogénne zóny so zvýšenou úrovňou elektrosmogu môžu zapríčiňovať aj dopravné nehody.
Najväčšiemu nebezpečenstvu sú vystavené deti, tehotné ženy, chorí a starí ľudia.
SÚ NORMY V NORME?
„Existujú normy, ktoré určujú, akú intenzitu elektromagnetického žiarenia a v akom frekvenčnom rozsahu môže konkrétne zariadenie či prístroj vyžarovať. Na našom pracovisku máme laboratórium elektromagnetickej kompatibility, v ktorom meriame, či priemyselné elektronické zariadenia tieto normy spĺňajú. Podobne sa testuje aj spotrebná elektronika,“ objasňuje odborník.
Otázka je, či sú tieto limity naozaj dobre nastavené a čo sa stane, ak sa intenzita žiarenia prekročí, alebo keď žiarenie pôsobí na človeka v dlhšom časovom horizonte.
„V starších domoch a bytoch sa stáva, že elektrické rozvody sú nevyhovujúce. Ale aj v nových budovách môžu pri inštalácii vodičov a rozvádzačov vznikať nepresnosti a nedokonalosti. Vtedy sa vytvára pole, ktoré už môže mať škodlivý vplyv, ak sa v ňom zdržiavate dlhší čas a spíte v ňom. Preto sa odporúča nenechávať prístroje zapnuté v blízkosti spiacich osôb ani v stand-by režime. Kto je však ochotný vyťahovať ich každý večer zo zásuvky a ráno znovu nastavovať? V niektorých krajinách sa už napríklad začali v moderných budovách inštalovať dvojité elektrické rozvody, jeden sa v noci vypína. Elektrospotrebiče, ktoré nepotrebujete, prestanú v noci fungovať – v ich zásuvkách nie je napätie, takže sa v nich nevytvára nežiaduce pole. Pripojené na sieť zostanú len tie, ktoré si vyžadujú zálohovanie alebo nočné napájanie, ako napríklad rádiobudík či poplašné zariadenie.“
ELEKTROSENZIBILNÍ
Podľa odborníka elektrosenzibilita existuje. „Aj ja osobne mám hranicu, za ktorou pole vnímam. Prvý mobil som nosil na opasku, ale cítil som v tej oblasti nepríjemné svrbenie. Kolegovia mi oponovali, vraj to je môj subjektívny pocit, lebo viem, že telefón vyžaruje elektromagnetické vlny.
Či už mali pravdu, alebo nie, keď telefonujem, snažím sa hovoriť čo najkratšie. Ak môžem, uprednostním klasický šnúrový telefon pred prenosným. Čo sa týka bezšnúrovej pevnej linky, aj tá vyžaruje viac ako šnúrový telefón, ale menej než mobilný, pretože na svoju prevádzku nepotrebuje taký výkon.“
Intenzívnejšie žiarenie produkovali aj staršie typy televízorov a počítačov s hlbokými monitormi. „Potrebovali viac energie ako dnešné LED monitory, preto vytvárali oveľa intenzívnejšie elektromagnetické polia. Pracoviská boli často usporiadané tak, že ste sedeli pred počítačom, za vaším chrbtom bol ďalší, a vy ste cítili podráždenosť, nervozitu, bolela vás hlava, pískalo vám v ušiach.
Doma ste spravili viac roboty ako v kancelárii, lebo ste neboli takí unavení. Ale aj dnes to mnohým ľuďom prekáža. Istá pani robila sekretárku v miestnosti, kde mala tri počítače a wi-fi. Sťažovala sa mi: „Po dvoch hodinách musím odtiaľ odísť a vonku sa upokojiť, až potom som schopná znovu niečo robiť.“ Iný známy tvrdil, že vždy, keď sa prechádza po ulici pod elektrickými zariadeniami, napríklad pod neónovou reklamou, pociťuje v hlave pichanie. Ťažkosti majú aj ľudia, ktorí žijú pri železničnej trati, pretože medzi trolejmi a koľajnicami sa vytvára intenzívne pole.“
INDUKČNÝ SPORÁK AJ BABYFÓN
Ako je to v domácnosti? Často si vôbec neuvedomujeme, koľko prístrojov vytvára umelé elektromagnetické polia.
„Doma zväčša používame spotrebiče, ktoré fungujú na malú vzdialenosť, to znamená, že na svoju prevádzku nepotrebujú veľký výkon.Preto je aj úroveň elektromagnetického poľa nízka. Navyše, keď ich vypnete, pole prestane pôsobiť.“ Ľudia sa často pýtajú na mikrovlnku: „Ak spĺňa normu, mala by byť bezpečná. Správne by mala byť skonštruovaná tak, aby zabránila úniku žiarenia mimo pracovného priestoru. Môže sa však stať, že dvierka zle tesnia a žiarenie škárami preniká von. Preto netreba pri zohrievaní stáť v ich úrovni.“
Niektorí odborníci varujú pred indukčnými varnými platňami. Pracujú totiž inak ako bežné sklokeramické sporáky. Pod varným poľom sa nachádza plochá cievka, ktorú živí striedavý prúd. Pritom vzniká striedavé magnetické pole. V zmagnetizovanom dne hrnca sa takisto tvorí striedavý prúd, čo spôsobuje, že hrniec a následne jeho obsah sa zohrejú. Autori štúdií tvrdia, že pri zohrievaní môže byť intenzita eletromagnetických polí pomerne vysoká, preto odporúčajú nositeľom kardiostimulátorov, tehotným ženám a malým deťom nezdržiavať sa príliš v ich blízkosti.
Upozorňujú tiež na inak vynikajúceho pomocníka – babyfón. Elektronická pestúnka sleduje, či bábätko dýcha, alebo plače. Podľa nich však môže elektromagnetické pole, ktoré vyžaruje, negatívne pôsobiť na krehký imunitný systém dieťaťa.
DÁ SA ODTIENIŤ?
Oveľa väčšie obavy vyvolávajú u bežných ľudí antény mobilných operátorov, pretože sú najviac na očiach. „Signál mobilných telefónov sa šíri prostredníctvom bázových staníc s niekoľkými anténami, ktoré fungujú ako reflektory. Vyžarujú elektromagnetické vlny do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Dom, na ktorom sú umiestnené, sa nachádza v akomsi elektromagnetickom tieni, takže žiarenie by ho nemalo zasahovať. Nemalo by sa stať, že jeho intenzita prekročí normu ani v prípade, že v smere jej vyžarovania stojí nižší dom. Na to sú kontrolné merania. Ak sa však v tejto oblasti dlhší čas nachádza elektrosenzibilný človek, môže mať zdravotné problémy.“ K tieneniu elektromagnetického žiarenie je odborník skeptický.
„Elektrické pole vieme potlačiť ľahko – vodivým materiálom, ako je napríklad špeciálna staniolová fólia, ktorá sa nalepí na stenu alebo na okno. Magnetické pole sa však nedá tak jednoducho odtieniť. Existujú generátory, ktoré vyrábajú opačne orientované pole, čím pôvodné pole dokonale potlačia, ale to je dosť komplikované riešenie. Ľudia nás žiadali, aby sme otestovali napríklad špeciálnu prikrývku či guľôčky, ktoré sa umiestňovali do rohov monitora. Mali sme objektívne odmerať, či potláčajú elektrosmog. My technici však nie sme z fyzikálneho hľadiska schopní zmerať, či sú podobné prístroje alebo metódy účinné. Ak fungujú, tak len subjektívne – pôsobia na patogénne zóny a biopolia.
Z môjho pohľadu platí základné pravidlo: Čím ďalej ste od zdroja elektromagnetického poľa, tým lepšie. A keď sa už v priestore s vysokou intenzitou žiarenia nachádzate, strávte v ňom čo najkratší čas.“
ANTÉNOVÁ CHOROBA
Sme nadšení z nových technológií, ktoré robia náš život pohodlnejším a často nám ho zachraňujú. Čo by sme si počali napríklad bez elektroencefalografu, bez vysielačky, ktorá privolá záchranárov k dopravnej nehode, bez počítača? Koľko z nás vie a chce žiť ako naši predkovia, bez všadeprítomných satelitných signálov?
Používame čoraz viac sofistikovaných elektrotechnických zariadení. Zvyšuje sa aj množstvo zdrojov, ktoré vytvárajú zhluk umelých vĺn. Ešte len začíname tušiť, že nám nielen pomáhajú, ale aj škodia. Do akej miery ovplyvňujú naše telo, dušu i ducha? Aké zmeny spôsobujú v organizme ľudí i zvierat?
Zasahujú aj do ostatných prírodných ekosystémov? Otázok je veľa. Tá najdôležitejšia visí nad nami skôr ako výkričník: Ako sa v blízkej budúcnosti s elektromagnetickým chaosom vyrovnáme? V diskusii o elektrosmogu zatiaľ dominujú čiastkové štúdie a dohady, chýbajú dlhodobé a seriózne výskumy, najmä odborníkov z rôznych oblastí medicíny, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili teórie o nebezpečnej „anténovej chorobe“ či o „mikrovlnnom syndróme“.
Samozrejme, nesmieme zabúdať, že možné škodlivé účinky elektromagnetického smogu sú len jedným čriepkom v mozaike civilizačných chorôb. Doplácame nielen na svoju technologickú vyspelosť, ale aj na nezdravý životný štýl, pohodlnosť a odcudzenie od prírody.
Zdroje elektromagnetického smogu
– mobilné a prenosné telefóny, bluetooth, babyfóny, vysielačky policajtov, hasičov a záchranárov, policajné, vojenské a letecké radary, rádiové, televízne a satelitné signály, bezdrôtový internet
– domáce elektrospotrebiče (chladnička, práčka, mikrovlnka, rádiobudík, indukčný sporák), zábavná technika (hifi, DVD prehrávač, televízor), počítač a príslušenstvo (tlačiareň, skener, reproduktory, modem)
– vedenie vysokého napätia, elektrické rozvody v budovách, batérie, akumulátory
Autor – Adriana Fábryová